"Pán dal mne, bratovi Františkovi, že som takto začal konať pokánie: kým som bol v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké, čo i len pozrieť na malomocných. Sám Pán ma medzi nich zaviedol a ja som im preukázal milosrdenstvo. Keď som od nich odchádzal, to, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť duše a tela. Potom som trochu porozmýšľal a opustil som svet."
A Pán mi dal takú vieru, že som sa v kostoloch takto jednoducho modlil: "Klaniame sa ti Pane Ježišu Kriste, tu i vo všetkých tvojich chrámoch po celom svete a dobrorečíme ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet." Potom mi Pán dal a dáva takú dôveru ku kňazom, čo žijú podľa svätej rímskej Cirkvi, kvôli ich sväteniu, že i keby ma prenasledovali, chcem sa k nim utiekať. A keby som mal takú múdrosť ako Šalamún a našiel by som najúbohejších svetských kňazov na farách, kde pôsobia, nechcem kázať proti ich vôli.
Voči nim i všetkým ostatným chcem mať bázeň, chcem ich milovať a ctiť ako svojich pánov. A nechcem posudzovať ich hriechy, lebo v nich poznávam Božieho Syna a sú mojimi pánmi. Robím to preto, lebo z najvyššieho Božieho Syna na tomto svete telesným zrakom nič nevidím, iba Najsvätejšie telo a krv, ktoré sami prijímajú, a len oni iným vysluhujú. A tieto najsvätejšie tajomstvá chcem nadovšetko uctievať, vážiť si ich a uchovávať na vznešených miestach. Kdekoľvek nájdem najsvätejšie mená a jeho slová napísané na nevhodných miestach, chcem ich pozbierať a prosím, aby sa zbierali a uložili na čestnom mieste.
A všetkých teológov a tých, ktorí nám ohlasujú sväté Božie slová, si máme ctiť a vážiť ako tých, ktorí nám dávajú ducha a život (porov. Jn 6, 64).
A keď mi Pán zveril starosť o bratov, nikto mi neukazoval, čo mám robiť, ale sám Najvyšší mi zjavil, že mám žiť podľa svätého evanjelia. Dal som to stručnými slovami napísať a pán pápež mi to potvrdil. A tí, čo prichádzali, aby prijali tento spôsob života, všetko, čo mohli mať, dávali chudobným (porov. Tb 1, 3) a boli spokojní s jedným habitom, zaplátaným zvnútra i zvonku, cingulom a spodkami a viacej sme nechceli mať. Cirkevné hodinky sme sa my, klerici, modlili podľa ostatných klerikov. Laici sa modlili Otčenáše. A veľmi radi sme sa zdržiavali v kostoloch a boli sme jednoduchí a poddaní všetkým.
A ja som pracoval vlastnými rukami a chcem pracovať a veľmi si prajem, aby sa všetci bratia zamestnávali nejakou počestnou prácou. Tí, čo nevedia pracovať, nech sa naučia, nie z túžby po odmene za prácu, ale pre dobrý príklad a na zahnanie záhaľky. Keby sme nedostali odmenu za prácu, utiekajme sa k Pánovmu stolu a z domu do domu prosme o almužnu.
Pán mi zjavil, aby som takto pozdravoval: "Nech ti Pán udelí pokoj" (porov. Nm 6, 26).
Bratia nech sa chránia prijímať kostoly, chudobné príbytky a všetko, čo sa pre nich stavia, ak to nie je také, ako sa svedčí na svätú chudobu, ktorú sme v Regule sľúbili. Nech sa tam vždy zdržujú ako cudzinci a pútnici (porov. 1Pt 2, 11).
Prísne nariaďujem všetkým bratom, kdekoľvek sa nachádzajú, aby sa neodvažovali ani sami, ani cez prostredníka žiadať od Rímskej kúrie nejaké listiny v prospech kostola alebo nejakého miesta pod zámienkou kázania, ani pri osobnom prenasledovaní. Ale kdekoľvek ich neprijmu, nech odtiaľ odídu do inej krajiny, aby tam s Božím požehnaním konali pokánie.
A stále chcem poslúchať generálneho ministra tohto bratstva a každého gvardiána, ktorého mi určí. A tak chcem byť v jeho rukách, aby som nemohol ísť alebo konať proti poslušnosti a proti jeho vôli, pretože je mojím pánom.
A hoci som jednoduchý a chorľavý, predsa chcem mať vždy pri sebe klerika, aby mi odriekal Ofícium, ako to nariaďuje Regula.
A všetci ostatní bratia nech sú prísne povinní poslúchať svojich gvardiánov a podľa Reguly sa modliť Ofícium.
A keby sa našli niektorí, čo by sa nemodlili Ofícium podľa Reguly a chceli by ho nejakým spôsobom meniť alebo by neboli katolíkmi, všetci bratia, kdekoľvek sa zdržiavajú, keby takého našli, sú pod poslušnosťou povinní zaviesť ho ku kustódovi tohto miesta. A kustód je pod poslušnosťou povinný bedlivo ho strážiť vo dne v noci ako väzňa, aby mu neušiel, kým ho osobne neodovzdá jeho ministrovi. A minister je pod poslušnosťou prísne povinný poslať ho v sprievode takých bratov, ktorí ho budú strážiť vo dne v noci ako väzňa, kým ho neprivedú k ostijskému biskupovi, ktorý je pánom,
A bratia nech nehovoria: "Toto je iná Regula", lebo toto je spomienka, napomenutie, povzbudenie a môj testament, ktorý ja, nepatrný František, zanechávam vám, svojím požehnaným bratom, aby sme Regulu, ktorú sme Pánovi sľúbili, lepšie zachovávali.
A generálny minister a všetci ostatní ministri sú pod poslušnosťou zaviazaní k tým slovám nič nepridávať, ani z nich nič neuberať. A tento spis, spolu s Regulou, nech majú vždy so sebou. A na všetkých kapitulách, ktoré konajú, pri čítaní Regule, nech čítajú aj tieto slová.
A všetkým bratom klerikom i laikom pod poslušnosťou prísne nariaďujem, aby k Regule a k týmto slovám nepridávali poznámky vraj: "Takto sa im má rozumieť." Ale ako mi Pán dal schopnosť jednoducho, jasne hovoriť a napísať Regulu i tieto slová, tak ich jednoducho a bez poznámok chápte a so svätou horlivosťou zachovávajte až do konca.
A každého, kto toto zachováva, nech v nebi naplní požehnanie Najvyššieho Otca a na zemi požehnanie jeho milého Syna s Najsvätejším Duchom Tešiteľom i so všetkými nebeskými mocnosťami a so všetkými svätými. A ja, brat František, váš nepatrný sluha, nakoľko môžem, potvrdzujem vám toto najsvätejšie požehnanie.
Amen.
Povzbudenie nášho svätého otca Františka
Najmilší bratia a naveky požehnaní synovia, počujte ma, počujte hlas svojho Otca: Veľké veci sme sľúbili, väčšie však boli sľúbené nám. Zachovajme, čo sme sľúbili, po prisľúbených túžme. Rozkoš je krátka, trest večný. Utrpenie je nepatrné, sláva nekonečná. Mnohí sú povolaní, málo je vyvolených, všetci dostanú odplatu